Vzpieranie a definícia
Vzpieranie
Vzpieranie je druh športu. Do programu letných olympijskych hier bolo vzpieranie zaradené hneď pri prvých novodobých hrách, teda v roku 1896. Po prestávke sa už v roku 1920vzpieralo na olympijských hrách opäť – a rok 2000 znamenal aj olympijskú premiéru pre kategóriu žien.
Vzpieračské disciplíny
Všetky súčasné vzpieračské súťaže pozostávajú z dvoch disciplín. Sú nimi trh a nadhod. Správne by sme mali u oboch názvov doplniť ešte jedno slovo – ide o „trh súpažný“ a „nadhod súpažný“. Týmto spresnením sa zdôrazňuje, že obe paže pracujú naraz a prevádzajú rovnakú činnosť. Pretože sa však iným spôsobom nesúťaží, celkom vystačíme s jednoslovným označením trh a nadhod.
Trh
Najprv prichádza vždy na rad súťaž v trhu. Je to disciplína riskantnejšia a obtiažnejšia. Činku je treba naraz preniesť zo zeme až do vzpaženia. Preto usilujú súťažiaci o to, aby zdvíhali os činky pokiaľ možno len do najnižšej nutnej výšky. Volia veľmi široký uchop, ktorý umožní „nižšie“ vzpaženie. Pre uznanie pokusu je potrebné, aby vzpierač činku v napätých pažiach ustálil. Veľké rozovretie paží, pri ktorom sú dlane až tesne pri kotúčoch, skutočne prináša úsporu niekoľko cenných centimetrov výšky, do ktorej je treba činku dopraviť. Zároveň však takto široký uchop má i svoje úskalia – je to poloha menej stabilná, činka sa v nej ťažšie ustaľuje, vzpierač navyše v široko rozovretých pažiach udrží predsa len o málo nižšiu záťaž, než keď sú ruky viac pri sebe. Mohutnej práci trupu a paží napomáhajú tiež nohy. Hneď ako vzpierač zdvihne činku zo zeme, „uniknú“ podskočením do hlbokého drepu (do „sedačky“) alebo do výpadu (rozštepu). Okrem chodidiel sa však žiadna iná časť tela nesmie dotknúť podlahy. Z drepu alebo výpadu potom vzpierač musí prejsť do záverečnej polohy, pri ktorej je činka celkom v pokoji, paže aj nohy sú napnuté a obe chodidlá sú na rovnakej úrovni, vedľa seba.
Nadhod
Nadhod zahŕňa dve samostatné, výrazne oddelené fázy. Najprv sa činka zdvihne jediným neprerušovaným pohybom do polohy na prsia, opäť s využitím podskoku do výpadu alebo drepu. Z tejto „medzistanice“ vzpierač v druhej časti pokusu – vo vlastnom „nadhode“ – činku prudko vyrazí do vzpaženia. I tuto fázu môže sprevádzať výraznejšie pokrčenie alebo podskočenie nôh, ale chodidla sa potom musia znovu vrátiť na rovnakú úroveň. Rozdelenie pokusu v nadhode do dvoch častí dovoľuje vzpieračom lepšie ovládnutie činky, preto v tejto druhej disciplíne dvojboja dosahujú výrazne vyšších výkonov.
Na olympijských hrách sa po absolvovaní oboch disciplín (ich sled je záväzný a nemenný – najprv trh, potom nadhod) vyhlasuje celkové poradie v dvojboji, určené súčtom výkonov v oboch disciplínách. Málokedy dochádza k deleniu o jednotlivé miesta, pretože pri rovnosti výkonov sa prihliada k telesnej hmotnosti športovcov – ako lepší je hodnotený ten, kto váži menej, aj keby išlo o nepatrný rozdiel.